Grab and Win!
001-Začiatok
Bol krásny slnečný deň. 11-ročný chlapec Miroslaw si mal ísť dnes pre svojho prvého pokémona. Vstal z postele a šiel sa naraňajkovať do kuchyne. "Dobré ráno, mami!" pozdravil sa mamke ktorá naň už čakala. "Dobré ráno!" odzdravila sa mu mamka a položila pred neho na stôl praženicu. "Rýchlo sa naraňajkuj a choď za profesorom Elmom. Už na teba čaká." Miroslaw do seba nahádzal praženicu a šiel si do izby zbaliť vak. O 5min už stál pred domom a lúčil sa s mamkou. "Ahoj a dávaj na seba pozor." volala za ním. Profesor Elm mal laboratórium neďaleko od Miroslawovho domu. Cesta tam nebola dlhá. Miroslaw dorazil do laboratória. "Dobrý deň!" pozdravil sa profesorovi. "AAa Miroslaw. Už si tu? Predpokladám že si si prišiel vybrať prvého pokémona. Máš tri možnosti: Cyndaquil, Totodile a Chikorita. Tak kto to bude?" spýtal sa profesor. Miroslaw nad tým už dávno rozmýšľal a povedal: "Ja by som si prosil tú Chikoritu.". "Nech sa páči." povedal profesor a podal Miroslawovi Chikoritu. "Dám ti ešte 6 pokébalov vrátane Chikoritinho a tento krásny biely pokédex. A ešte mi povedz, budeš zápasiť na štadiónoch proti trenérom alebo súťažiť?" Nad tým Miroslaw tiež už rozmýšľal a povedal: "Budem súťažiť.". "Tak dobre, maj sa!" Miroslaw a profesor sa rozlúčili a Miroslaw išiel so svojou Chikoritou na cestu. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!
002-Prvý chytený pokémon
Ako Miroslaw spolu so svojou Chikoritou išiel po lese tak natrafili na rázcestie. "Chikorita, akou cestou sa vyberieme?" spýtal sa Miroslaw svojej Chikority. "Čikoo!" odpovedala mu Chikorita a vybrala sa cestou napravo. Miroslaw šiel za ňou. Vtedy spoza jedného kríku vyskočil Gible a začal na Chikoritu útočiť. "Chikorita použi listovú britvu a úponkový bič! Bráň sa svetelnou clonou!" prikázal Miroslaw Chikorite. Chikorita tak zničila Gibla a Miroslawovi napadlo, že si môže skúsiť Gibla chytiť. "Pokébal leť!" hodil pokébal na Gibla. "EHE!" vyšlo z pokébala a zasvietil na zeleno. "JeeEe!! Mám Gible!" vykríkol Miroslaw."Chikoo!" povedala Chikorita. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!
003-Pokédex-dobrý priateľ
"...Chikorita, páči sa ti môj nový pokémon?" spýtal sa Miroslaw svojej Chikority. "Chikoo!" prikývla. Vtedy dostal Miroslaw skvelý nápad. Pozrel sa do svojej kapsy a vytiahol svoj krásny nový biely pokédex. Namieril ho na Chikoritu a on spustil:"Chikorita-lístočkový pokémon. Tento pokémon je veľmi šťastný a rád sa vystavuje Slnečným paprskom." "Takže ty si vlastne lístočkový pokémon, však Chikorita? "Chikoo." prikývla. Ako si tak kráčali úzkou cestičkou po lese tak Miroslaw zakopol. "AUUU! Čo to bolo?" obzrel sa a uvidel na zemi pokébal. Zobral ho a len čo to urobil tak spoza roha vyskočil Girafarig a rovno na nich. "Chikorita, použi svetelnú clonu!" prikázal Miroslaw a Chikorita ho poslúchla. Rýchlo začali utekať. Zabočili a videli ohradu so Girafarigmi. Bola otvorená. Keď Girafarigovia zazreli Miroslawa a jeho Chikoritu tak sa na nich rozbehli. Miroslaw nevedel čo má urobiť a tak rýchlo vytiahol pokédex a ten mu povedal že keď Chikorita použije Svetelnú clonu a potom Listovú britvu tak že to ich na chvíľu zastaví.Miroslaw tak spravil a potom spolu s Chikoritou utiekli sa skryť za nejaké kríky. A ako ďalej pomohol pokédex Miroslawovi sa dozviete NABUDÚCE!
004-Zvedavý Psyduck
Chikorita a Miroslaw vyliezli zo svojho úkrytu asi pred hodinou. Za ten čas stretli ešte 2 Girafarigov. Chikorita ich zmárnila asi za 1 min. Teraz Miroslaw so svojou Chikoritou(ktorá zaliezla do pokébalu) ide do najbližšieho Poké-centra, ale natrafia na jazero. Miroslaw si so sebou na pokémonovú cestu zobral aj udicu a malú návnadu a tyk si povedal že si zachytá ryby. Nahodí udicu a v pokoji čaká. Odrazu sa mu udica vyšmykne z ruky a on ju nemá ako vybrať. Skúša Chikoritin úponkový bič. Nepomáha. Vyskúša tam poslať Gibla. Nedarí sa mu. skúsi pre udicu dôjsť sám a skoro sa zatopí. Má veľký strach. Ten prút bol dosť drahý. Vyskúša ešte raz Chikoritu, a tá vytiahne Psyducka. "Vyzerá byť taký ustráchaný. Chudáčik, asi nevie plávať."povie Miroslaw a poberie sa preč bez svojej udice. Má taký pocit ako keby ho niekto sledoval. Otočí sa a vydí ako za ním ide Psyduck-ten istý čo ho vytiahla Chikorita. Miroslaw sa pošpotil a spadol. Vysypal sa mu celý batoh. Rýchlo doň hádže veci aby sa mu niekde nezakotúľaly. Keď všetky veci pozbieral, nevšimol si že ešte nezdvihol jeden pokébal. Psyduck si to všimol a tak ho Miroslawovi podal. "Ooo, ďakujem Psyduck. Si milý." Miroslaw poďakuje Psyduckovi a berie si svoj pokéball. Keď mu ho Psyduck položil do ruky tak rýchlo ho ešte zväčšil a otvoril ho. Chytil sa doň. Miroslaw sa pousmial a povedal: "S tým Psyduckom bude sranda." a zobral si pokébal. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
005-Tom a Turtwig
Bol krásny deň. Miroslaw ešte včera večer našiel poké-stredisko a nechal svojich pokémonov vyliečiť. Rozhodol sa že chvíľu zostane v stredisku. Po obede si išiel svojich pokémonov vyzdvihnúť. Keď prišiel k pultu tak mu sestra Joy podala jeho troch pokémonov a ešte si kúpil mapu. Vybral sa preč ale k pultu sa postavil nejaký chlapec, ktorý mal na pleci Turtwiga a vyzeral ako cudzinec. Miroslaw sa mu prihovoril:"Ahoj, ja som Miroslaw." Chlapec na neho pozrel a povedal: "Ahoj, som Tom a toto je môj Turtwig. Prišli sme tu z oblasti Sinnoh." Miroslaw otvoril ústa a namieril pokédex na Turtwiga: "Turtwig-korytnačí pokémon. Pokémon z oblasti Sinnoh. Keď sa jeho pancier namočí, stvrdne a Turtwig je odolnejší voči nejakým útokom." "Wau!!" povedal Miroslaw. A ako sa Miroslaw skamarátil s Tomom sa dozviete v ďalšej časti. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
006-Spolu
"Tom, ten tvoj Turtwig je super. To je tvoj prvý pokémon?" spýtal sa Miroslaw Toma. "Áno. Mal som na výber medzi Piplupom, Chimcharom a Turtwigom. Vybral som si Turtwiga. Spolu vyhrajeme v lige oblasti Johto. A ty Miroslaw? Vidím že si si ako prvého pokémona tiež zvolil trávny typ. Máš ešte nejakých pokémonov?"spýtal sa Tom. "Áno, mám. Psyduck, Gible, poďte von!" prikázal a hodil do vzduchu 2 pokébaly. "Psaaj!" povedal Psyduck. "Gibl!" povedal Gible. "Tak toto sú moji pokémoni a spolu vyhrajeme každú pokémonovú súťaž!" vyhlásil Miroslaw. "Aha. Ja si dnes chcem chytiť nejakého psychyckého pokémona. Alebo duchovného. A pomôže mi pri tom môj Turtwig a pokémon ktorý sa mi každú chvíľu vyliahne z tohto pokémonového vajíčka. Pozri, mám tu ešte jedno. Nejaký zločinci ich chceli ukradnúť. Ja som ich však premohol a zobral som si ich. Toto tu červené už niekoľko krát zablikalo. Malo by sa vyliahnuť každú chvíľku." povedal Tom a ukázal na vajíčko v pravej ruke."Tak poď, na chodníku 050,ktorý je len kúsok odtiaľto je kanál. Bol som tam ešte ako dieťa viem že sa tam často vyvíjajú pokémoni, sú tam evolvučné kamene a svetloplachý pokémoni. Tam si môžeš chytiť pokémona podľa svojej potreby." povedal Miroslaw Tomovi a vyšli von z Pokéstrediska. "Ideme tam spolu." povedal Tom. "Tak s tým súhlasím." dodal Miroslaw. POKRAČOVANIE NABUDÚCE(TO SI MUSÍTE PREČÍTAŤ)!!!
007-Čo to je?
Miroslaw a Tom šli skoro ráno preč z poké-centra. Práve kráčajú po chodníku číslo 48. "Už sme skoro na konci chodníku číslo 48. Potom už len chodník 49 a potom budeme na chodníku číslo 50. Chodník 49 prejdeme rýchlo lebo je to najkratší chodník z regiónu Johto." povedal Miroslaw Tomovi. Keď v tom začujú vreskot. "Počuješ to?" pýta sa Tom Miroslawa. "Ten vreskot počuje aj hluchý." zasmial sa Miroslaw a spolu s Tomom si kývli. Bolo to znamenie že obaja myslia no to isté a to že zistia čo tak vrieska. Miroslaw si bol istý tým že to je ženský krik. Už boli blízko toho kriku. "Vychádza to spoza toho kríka." povedal Miroslaw Tomovi a ukázal na celkom obyčajný malý krík. Tom ho skúsil preliezť ale bol vysoký a na prebrodenie hustý. "Chikorita a Turtwig, zrežte ten krík!" povedal Miroslaw s Tomom jednohlasne. Chikorita a Turtwig to mali za pár sekúnd zmáknuté. Miroslaw tam spozoroval nejakú vrieskajúce dievča. "Aha! Vykríkol Tom a ukázal na to, na čo sa pozerala tá baba. Miroslaw tam nič nevidel. Len čo sa poriadne pozrel tak zbadal možno 6 Mismagiusov. Boli skrytý v tieni a tak ich nezbadal. "Musíme jej pomôcť!" povedal Tom a dodal: "Určite na ňu zaútočili.". Miroslaw rýchlo povolal Psyducka a Gibla: "Psyduck, Gible, poďte von a nakopte spolu s Turtwigom a Chikoritou tých Mismagiusov!" Miroslaw hodil dva pokébally do vzduchu. Vyliezol z nich Psyduck a Gible. "Psaaaj! Giblll!" povedali. Psyduck, použi hypnózu a ty Gible hrabavý útok!" prikázal Miroslaw. "Hrabavý útok veľmi nepôsobí na duchovné typy, len to tých Mismagiusov preberie z hypnózy." povedal Tom a Miroslaw sa buchol s pokébalom do hlavy. "Už viem ako sa musia cítiť pokémoni keď si ich chcem chytiť." povedal Miroslaw ale Tom ho nepočúval a prikázal Tertwigovi, nech použije listovú britvu. "Zásah!" zvolal Tom. Mismagiusovia sa otočili a všetci na mňa a na toma použili psychický paprsek. Miroslaw a Tom sa zľakli a všetci pokémoni sa skryli do pokébalov. "Bayleef poď von a ukáž tomu zbabelcovi s Chikoritou ako vyzerá útok menom svetelná clona!" povedala tá dievčina. Hodila pokébal do vzduchu a z neho vybehla Bayleef. Použila svetelnú clonu a tak sa ubránila všetkým paprskom psychiky. Mismagiusovia boli prekvapení. Bayleef a to dievča využili túto chvíľu a Bayleef spustila listovu britvu. Mismagiusovia rýchlo utiekli. Zmizli za kríkom oproti. "Bola si výborná, Bayleef!" zvolala dievčina na Bayleef. "Ja som Lea." povedala chlapcom. "Ja som Miroslaw a toto je Tom!" predstavil seba aj Toma Miroslaw a ešte dodal. "Mám malé tušenie odkiaľ sa tu vzali tí Mismagiusovia."
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
008- Lea vrieska
Tom a Lea sa na Miroslawa spýtavo pozreli. " Prečo na mňa tak čučíte???" spýtal sa. " Ja si myslím že tí Mismagiusovia sú z toho kanála na ceste 50." Lea sa rozosmiala: " A čo si myslíš že by sem chodili až z cesty 50, ty hlava dubová?" Po dlhom mlčaní sa ozval Tom: "Lea, veď cesta 50 je tu za týmto kríčkom kde zmizli Mismagiusovia." "Čože?!" spýtal sa Miroslaw s Leou jednohlasne. Lea neváhala a zvolala: "Poďte vy dvaja mimoni!" a rozbehla sa do kríka. Miroslaw a Tom sa na seba nechápavo pozreli a potom šli za ňou. Preliezli cez krík a Tom od zhrozenia skoro vykríkol. Lea mu vrazila päsťou do tváre. Všade okolo bolo plno duchovných pokémonov. Lea vtedy pozrela na Toma dosť hnusným pohľadom. "Tom, pri tých Mismagiusoch bol aj jeden malý Misdreavus. Však si si ho chytil?!!"spýtala sa ho. Tom sa začal červenať a spýtal sa jej že ako to spoznala. " Ako?! Za chrbtom máš všetkých Mismagiusov a nevyzerajú veľmi nadšene!" povedala. Tom celý zbledol a otočil sa. Vykríkol. Chytil Leu a Miroslawa za ruka a skočil spolu s nimi do kanála. Lea na Toma povedala neslušné slovo ale jemu to bolo jedno. Keď spadli tak sa Tomovi z ruksaka vykotúľalo pokémonové vajíčko. Miroslaw a Tom naň pozerali a Lea len tak zo žiarlivosti. Vajíčko začalo žiariť a za niekoľko sekúnd tam stál Magby. Lea žiarlila a Tom ho zdvihol na chrbát a vykríkol: Mám Magbyho!" POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
009-Stretnutie s raketovým týmom
Miroslaw a jeho priatelia boli stále na začiatku tunela. Tom už mal svojho Magbyho dávno v pokéballe. Leu už prešla žiarlivosť. Miroslaw sa na nich divne pozerel a povedal: "Idete?". Tom a Lea boli úplne mimo a pozreli sa na Miroslawa spýtavým pohľadom. Lea nakoniec povedala: "Áno!" a Tom len prikývol. Miroslaw šiel ako prvý a Lea s Tomom za ním. Tom si za celý čas ani nevšimal Turtwiga, ktorý mu celý čas sedel na ramene. Miroslawova Chikorita skoro vôbec nebola na jeho ramene. Stále len kráča popri jeho nohe. Lea sa cestou vôbec neozvala. Miroslaw zastal a pozrel sa na ňu. "Je ti niečo?" spýtal sa. Tom sa zachichotal a Lea začala vrieskať: "A prečo by mi malo niečo byť?!!! To musím stále vrieskať??! Tom! Ty buď ticho!". Miroslaw sa zasmial a Lea mu išla dať po pysku. Nepodarilo sa jej to pretože Psyduck vyliezol z pokéballu a Lee dal facku skôr ako by to urobila ona Miroslawovi. Teraz sa už Tom a Miroslaw rehlili ako kone: "ha ha ha ha ha!!!". Lea bola od nervoch až červená ale ovládla sa. Pokračovali ďalej. Po pol hodine sa Lea potkla. Odrela si kolená. Miroslaw sa pozrel o čo sa to potkla a videl že to bol evolvučný kameň. "To je ohnivý kameň!" zvolal Tom. "A je môj!" povedala Lea a uchmatla ho Miroslawovi z ruky. Vyzula si topánku a hodila ho do nej. Odrazu sa všetko zatriaslo. Ozval sa strašidelný smiech. "Ide to s tamaď." povedal Tom a ukázal za roh. Lea sa tam išla pozrieť a vykríkla. Miroslaw a Tom na ňu pozerali. Držala si ruku na ústach a vlasy jej stáli dupkom. Potom sa tam šiel pozrieť Tom. Tiež stuhol od strachu. "Miroslaw, poď sa na to pozrieť." povedal Tom. Miroslaw tam šiel a tiež zastal a stuhol. Stála tam nejaká žena s chlapom. Ten chlap mal na pleci Chatota. Keď Miroslaw uvidel Chatota, povedal: "Vau Chatot!". Bohužiaľ to tí dvaja šašovia počuli a začali sa smiať. Lea nabrala odvahu ako prvá a spýtala sa ich: "Kto ste?". Tá ženská sa zasmiala a začala s tým chlapom robiť nejaké divadielko: "Rýchlosťou blesku prinášame hrôzu, zdesíme každého kráľa aj lúzu. My sme tie najhoršie zlá, čo kedy našu Zem ovládli. Fillary a Flame! Chatot! Ukážeme to všetkým! Sme Raketový tým, tak pozor, ideme!". Miroslaw a jeho priatelia na nich pozerali ako na bláznov. Staviali si tam nejaký stroj. "Tento stroj nechá vyvinúť každého pokémona a to bez evolvučných kameňov a levlov." povedala Fillary a z vrecka uniformy vytiahla ovládač s malým gombíkom. Stlačila ho a na Miroslawa, Leu a Toma spadla veľká kovová klietka. "To sa vám nikdy nepodarí!", povedala Lea,"Hoppip, poď von!". Lea otvorila pokéball a vyletel z neho krásny ružový Hoppip. "Hopiip!" povedal. "Hoppip, vyleť cez mreže a použi listovú britvu na tých troch bláznov!" prikázala Lea a Hoppip udatne použil listovú britvu. Flame sa zľakol a schoval sa za Fillary. Ona listovú britvu schytala priamo do hlavy. Dala Flameovi facku. "A teraz Hoppip, nárazový útok!" znovu prikázala Lea Hoppipovi a on zaútočil. Raketový tým letel vysoko a prerazil strop kanálu a zároveň cestu. Hoppip nárazovým útokom prerazil aj klietku. "Priamo nad nami je Kvietkové mesto." povedal Tom. Miroslaw sa usmial a povedal: "Tam sa pozajtra bude konať koordinátorská súťaž.". Miroslaw, Tom a Lea sa chytili Hoppipa a vyleteli na povrch. "Hoppip, bol si skvelý. Vráť sa späť do pokéballu!" povedala Lea a Hoppip zaliezol do pokéballu. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
10-Príprava
Sú 4 hod ráno. Lea a Tom ešte spali ale Miroslaw bol už dávno hore. Hneď ako prišli do Kvietkového mesta sa ubytovali v pokécentre. Práve teraz vyšiel Miroslaw von a povolal všetkých svojich pokémonov: ,,Chikorita, Gible, Psyduck, poďte von!"povedal. "Hmm...je to ťažké. Už zajtra sa koná pokémonová súťaž a ja neviem koho z vás si vyberiem." povedal Miroslaw. ,,Ahoj!" ozvalo sa za ním. Strhol sa: Jáaááaááááj!!". Hneď za ním stála Lea s Bayleef. ,,Čo to robíš?" spýtala sa Lea. ,,Vyberám si pokémonov na zajtrajšiu súťaž," povedal Miroslaw, ,,ale neviem sa rozhodnúť." ,,Ja by som si v prvom kole vybrala Chikoritu, kôli jej svetelnej clone a v tom druhom Giblea." navrhla Lea a Miroslaw sa usmial. Povedal, že o tom bude premýšľať. ,,Miroslaw!" ozvalo sa za nimi. Bol to Tom, ešte stále oblečený v pyžame. Veľmi sa ponáhľal k nim. Bol celý ustráchaný. Zastavil sa pri nich a predýchaval. ,,Pokoj, kľud!" povedal Miroslaw a upokojoval Toma, ktorý sa o neho podopieral. ,,Čo sa stalo?" spýtala sa Lea. ,,Tom sa pozrel na Miroslawa a prehovoril: ,,Tvoje pokémonové vajce zažiarilo." Miroslaw sa rozbehol a Tom sa nespamätal a spadol. Lea rýchlo chytila Toma za ruku a ťahala ho dovnútra za Miroslawom. Miroslaw za ten čas už bol na piatom poschodí. Izbu mali na šiestom. Bol celý z toho unavený ako behal. Všimol si, že z nejakej izby vyšla sestra Joy. "čo sa ti stalo?" spýtala sa Miroslawa. Všetko jej vyrozprával. ,,Musíme si pohnúť," povedala Joy ,,Abra, poď von! Teleport!" Pristáli na Miroslawovej posteli. ,,Idem pre to vajce!" povedal Miroslaw. Za ten čas prišli Tom a Lea. Miroslaw práve prišiel z vedľajšej izby aj s vajíčkom. Všetci sa teleportovali s Abrou do ordinácie. ,,Môžete ísť, ja sa o to už postarám." povedala sestra Joy. Lea a Tom išli s Miroslawom spolu von. Miroslaw sa už vôbec nechcel venovať tréningu. Bol celý deň nejaký rozladený. V noci keď išli spať, povedal Tomovi: ,,Vôbec nemám chuť na zajtrajšiu súťaž. Zaujíma ma len čo je s mojím vajíčkom." ,,Neboj sa, určite je v poriadku." ubezbečil Miroslawa Tom a zaspal. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
011-Strach a tréma
Začal sa nový deň. Miroslaw sa už od skorého rána pripravoval na súťaž. Keď sa česal tak sa mu od strachu zasekol hrebeň vo vlasoch. Ani nevedel čoho sa bojí viac-súťaže alebo vajíčka. Tom a Lea sa z neho rehotali od vtedy čo ich o tretej ráno zobudil. Miroslaw sa na nich pozrel ako učiteľ na žiaka čo si niečo zabudol. Hneď tí dvaja zmĺkli. O necelú hodinu už stáli pred arénou, v ktorej sa konala súťaž. Všetci traja naraz vošli dnu. Miroslaw sa prv registroval. ,,Tvoj preukaz, prosím." povedala pani za pultom. ,,A-ako prosím? Ja žiaden preukaz nemám." ,,Tak to si tu asi nový," povedala pani, ,,tuto je puzdro na pokébally a nejaké pečate. Požičaj mi prosím pokedex." Miroslaw jej podal svoj snehovo-biely pokédex. Pani ho strčila do nejakého stroja a hneď na to z neho vyšiel pokédex späť. Vyšlo ešte niečo. Bol to preukaz. Na ľavom hornom rohu bolo Miroslawove foto a pod ním bolo info. Miroslaw sa pekne poďakoval a išiel si sadnúť do miestnosti, kde sedeli všetci súťažiaci. Miroslaw sa posadil na veľký gauč v rohu a hneď potom tam prišli za ním Tom a Lea. ,,Je všetko v poriadku?" spýtal sa Tom. ,,Všetko je v poho." odvetil mu Miroslaw. ,,Na čo sú tieto veci?" spýtala sa Lea a ukázala na puzdro na pokéball a na pečate v Miroslawovej ruke. ,,Mno...toto je puzdro na pokéball," povedal Miroslaw a zdvihol puzdro,,Doň si vložíš pokéball a potom naň prilepíš pečať(Miroslaw ukázal na pečate, čo v skutočnosti vyzerajú ako samolepky) a keď potom z pokébalu povoláš pokémona tak nastane taký farebný a krásny troj-rozmerný efekt. Každá pečať vyvoláva iný." Práve sa začala súťaž. Zo šatne sa tretili koordinátori jeden za druhým. ,,A teraz nám príde Miroslaw ukázať čo vie!" vykríkla moderátorka. Miroslaw sa celý roztriasol a vyšiel do arény. Všetci sa naň dívali a on sa stále triasol. Lea mu zo zákulisia vravela, nech sa upokojí. Miroslaw sa rozhodol ju poslúchnuť ale nebolo to ľahké.
Konečne sa mu to podarilo. ,,Chikorita, poď von a ukáž nám čo dokážeš!" radostne zvolal Miroslaw a vyhodil pokébal s puzdrom a pečaťou do vzduchu. Z neho vyšla Chikorita+listový efekt. "Chikorita, Listovú britvu!" prikázal Miroslaw Chikorite. Chikorita zatočila so svojim listom na hlave a z neho vyšli možno dva tucty listov. Hneď ako listy vyleteli do výškyštyroch metrov sa obrátili a leteli späť na Chikoritu. ,,Nie, veď ju to trafí!" zakričal Tom. Lea ho upokojila že Miroslaw vie čo robí. Tom bol radšej ticho, lebo nechcel aby sa Lea rozkričala. Hneď ako boli listy pred Chikoritou Miroslaw vykríkol: ,,Svetelnú clonu!!!". Chikorita tak spravila a listy narazili do clony a vybuchli. Vyleteli krásne, sýto-zelené trblietky a Miroslaw sa strašne tešil. Tom a Lea sa usmievali od ucha k uchu. Miroslaw bol posledný súťažiaci. Šiel späť do zákulisia a porota šla rozhodnúť kto postupuje. O necelých 5 min sa na veľkej obrazovke v zákulisí objavili siedmi postupujúci:
Miroslaw zosmutnel. Vtedy sa stalo niečo super. Na obrazovku naskočila ešte jedna fotka:
,,Áno, je tam aj moja fotka. Postupujem!!!" skríkol Miroslaw a od radosti až vyskočil.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
012-Druhé kolo
Všetci čo postúpili z prvého kola do druhého čakali na usporiadanie-kto s kým bude bojovať. Až po niekoľkých minútach sa to ukázalo na displeji. Miroslaw mal nastúpiť ako prvý. ,,Psyduck, poď von!" povedal Miroslaw a hodil jeden pokébal hore do výšky. Z neho vyšiel krásny žltý Psyduck. Psyduck povedal: ,,Psáj!". ,,Do druhého kola si volím teba Psyduck." povedal Miroslaw Psyduckovi a strčil ho späť do pokébalu. ,,Si pripravený?" spýtala sa Lea Miroslawa. ,,Všetko v poho! Myslím že každú chvíľu to začne. Ach, teraz! Tak, držte mi palce." rozlúčil sa Miroslaw s Tomom a Leou a Zmizol im za závesom. Keď sa ocitol pred očami tých istých divákov, nemal až takú trému. Vyhodil pokébal do vzduchu: ,,Psyduck, objav sa!". Z pokébalu sa doteperil Psyduck+kvietkovaný efekt. Miroslawov protivník bola nejaká stará asi storočná baba. Zvolila si Snubbulla a zápas sa mohol začať. Psyduck Snubbulla odradil jedným poriadnym ďobavým útokom. Miroslaw postúpil. Tak to pokračovalo celý čas. Prišlo finále(samozrejme že s Miroslawom). Miroslaw stál na jednej strany arény. Na druhú prišiel jeden chlapec. Miroslaw vykríkol: ,,Ryu?!! Čo ty tu robíš." . Tom s Leou sa na seba začudovane pozreli: ,,Kto je Ryu?" ,,Nech tu robíš čo robíš tak ja ťa porazím!" skríkol Miroslaw na Ryua. ,,Jeden útok a si stratený." povedal Ryu a zlomyseľne sa usmial. Miroslaw povolal Psyducka. Ryu zase Shieldona. Zápas sa začal. ,,Psyduck, roztoč sa a skrytú silu!" prikázal Miroslaw Psyduckovi. Shieldon to schytal priamo do tváre. Na veľkej obrazovke v aréne sa odobrali Ryuovi body. ,,Zaujímavé, útok a zaujímavý efekt v jednom." povedala Lea Tomovi a Tom sa len usmial a povedal: ,,Miroslawova najobľúbenejšia taktika, keď dobre viem.". Za ten čas čo sa Tom s Leou rozprávali, ubúdal čas. Miroslaw a Ryu mali polovičku zápasu za sebou. ,,Psyduck, vodné delo!" prikázal znovu Miroslaw. ,,Shieldon, vyhni sa!" prikázal zase Ryu Shieldanovi a dodal: ,,Hlavový útok!". Psyduck nebol až taký hlúpy ako vyzeral. Hlavovému útoku sa vyhol pomocou preskočenia Shieldona a ešte k tomu využil príležitostnú chvíľu a kým sa Shieldon otočil, Psyduck naň vyprskol vodné delo. Shieldon nebol schopný ďalej zápasiť. ,,HURÁ!" vykríkol Miroslaw. To isté spravili aj Tom a Lea. ,,Psyduck, bol si skvelý, ďakujem. Vráť sa späť do pokéballu a oddýchni si." povedal Miroslaw Psyduckovi a šiel si od poroty prevziať stuhu. Porota stuhu Miroslawovi dala s radosťou a Miroslaw vykríkol: ,,Mám kvietkovú stuhu a je len a len moja!" Naši traja hrdinovia sa vrátili do pokémonového centra pre svoje veci. Pozdravili sestru Joy, ktorá stála za pultom. Sestra ich zastavila a povedala: ,,Miroslaw, asi pred hodinou sa ti vyliahlo vajíčko. Nepoviem ti akého máš nového pokémona, lebo ťa už čaká v tvojej izbe." Miroslaw sa usmial od ucha k uchu a bežal hore do izby. ,,Môžeme poprosiť vašu Abru o teleport?" spýtali sa Tom a Lea sestry Joy unavene. ,,Nech sa páči, poslúžte si." povedfala sestra Joy a podala Lee pokéball. Za necelú minútku stál Tom s Leou pred dverami ich izby. Práve ku nim dobehol aj Miroslaw. ,,Otvorme dvere spoločne." navrhol a aj tak spravili. Dvere sa rozleteli a všetci spadli na zem. Miroslaw videl na svojej posteli červenú deku. Deka sa zamrvila a spod nej vyšiel malý modrý pokémon. Mal veľmi roztomilú hlávku a rovno z nej vychádzal pokrútený chvost a na jeho konci modrá a na pohľad veľmi mäkká guľôčka. ,,Jéj, to je pekný pokémon. čo to je vlastne za pokémona?" žasol nad malým pokémonom Miroslaw a zobral si ho do náruče. Malý pokémon sa naň usmial. Tom vytiahol svoj uhlíkovo čierny pokjédex, otvoril ho a namieril na pokémona. Pokédex spustil: AZURILL-myší balónikový pokémon. Má veľký mäkký koniec chvosta a celý život na ňom skáče. Azurill sa vyvinie na Marila." ,,Zaujímavé." povedal Tom a Lea sa usmiala. Za desať minút naši hrdinovia stáli pred poké strediskom a lúčili sa so sestrou Joy: ,,Dovidenia!" Cestou z Kvietkového mesta Miroslawa a Leu zastavil Tom: ,,Počkajte! Počul som že v Kvietkovom meste je aj štadión. Že vraj je tam veľmi silná trenérka trávnych typov." Čo sa ďalej stalo? A čo sa stalo s Ryuom? TO SA DOZVIETE NABUDÚCE!!!
013-Tomov prvý úspech alebo Leine tajomstvo
Miroslaw sa doširoka usmial. Tom jeho úsmev opätoval. Azzuril, ktorého Miroslaw držal v náručí sa tváril nechápavo ale nakoniec sa predsa len usmial. Tomov Turtwig na jeho pleci tak isto. Všetci sa usmievali až na Leu. Ona sa na chlapcov len nešťastne pozerala. Utiekla. ,,Héj, počkaj!" skríkol po nej Miroslaw a s Tomom sa rozbehol za ňou. Lea bežala priamo pred nimi. Náhle odbočila. Bolo to také prudké že Miroslawovi, Tomovi, Turtwigovi a Azurillovi trvalo skoro minútu než sa spamätali. Lea im zmizla. ,,Nech si kľudne ide! Mne je to ukradnuté! Ja si nájdem ten štadión a vyhrajem odznak." zvolal Tom a sadol si na svoj ruksak na zem. ,,Tak by si nemal rozprávať Tom. Lea je naša priateľka a mali by sme ju vyhľadať a porozprávať sa s ňou." povedal Miroslaw. Strčil ruku do vrecka a nahmatal svoju stuhu. Tak strašne si prial mať na ňu puzdro. Tom vopchal ruku do svojho ruksaku a vytiahol malý prístroj podobný pokédexu. Mal fialovú farbu. ,,Čo to je?" spýtal sa Miroslaw. ,,To je navigátor. Ukáže nám stále správvnu cestu. Práve hľadám kvietkový štadión." odpovedal mu Tom, ,,Á, mám ho." Miroslaw sa len usmial a nasledoval Toma ktorý sa rozbehol. Mohli prejsť asi takých 15 metrov a už stáli pred štadiónom. Vošli dnu. Všade bola tma a plno prachu a v kútoch boli sem-tam nejaké pavučiny. ,,Tom? Si si istý že tento štadión je ešte v prevoze? Myslím že či tu niekto je?" spýtal sa Miroslaw Toma. Tom odpovedal: ,,Určite!" a zvolal: ,,Haló! Je tu niekto? Chcem zápas!". Miroslaw a Tom spoločne otvorili jedné veľké mohutné dvere. Dvere zaškrípali a otvorili sa. V Tom a Miroslaw stáli sa zasvietili svetlá. Práve stáli v aréne. A na jej konci stála Lea. ,,Lea?! Čo ty tu robíš?" spýtali sa Tom a Miroslaw prekvapene. ,,Ja som trenérka tohto štadiónu." odpovedala. ,,Ale ty? Čo...kto?" Miroslaw bol zmätený. Lea si snimi sadla na tribúnu a všetko im vysvetlila: ,,Tento štadión patril mojim rodičom. Uniesol ich Magmatický tým. Sú niekde v oblasti Hoenn, ale nikto nevie kde presne. Štadión som zdedila ja. Starosta sa zo mňa smeje že som veľmi slabá trenérka, preto tu nikdy nie som. Chodím po prírode a spoznávam trávnych pokémonov. To je proste môj život. Keď som počula, že chceš ísť sem, Tom, tak som sem nakoniec prišla lebo ako vás poznám, prišli by ste sem, nikoho by ste nenašli a hneď by ste to chceli zisťovať. Pravidlá tohto štadiónu sú takéto: 2 vs 2! Tom, si pripravený?". Tom sa zmätene díval a po krátkej chvíli povedal že áno. Zápas sa začal. Miroslaw sa pohodlne usadil na tribúnu a sledoval ich. ,,Misdreavus, poď von!" zvolal Tom. Z pokébalu vyšiel Misdreavus. Lea si zvolila Bayleef: ,,Bayleef, na scénu!" . Zápas sa začal. Tom použil psychický paprsek a odobral Bayleef asi polovicu života. Tieňovou guľou už ju Tom odradil. Lea zvolila Hoppipa. Tom zasa Magbyho. ,,Magby, roztoč sa a plameňomet!" prikázal Tom. Hoppip nebol schopný pokračovať. Lea nemala príležitosť nasadiť aspoň jeden útok. ,,A-a....tak tu máš Tom, kvietkový odznak." povedala zmätená lea a podala Tomovi odznak. ,,Jú, mám kvietkový odznak!" zvolal Tom. Všetci traja vyšli zo štadiónu a pokračovali na svojej ceste. A POKRAČOVANIE TIEŽ BUDE NABUDÚCE!!!
014-Miroslaw má narodeniny
Bol krásny slnečný deň. Miroslaw ráno vstal a svojim krikom zobudil Leu aj Toma: ,,Mám narodeniny!". Toma Lea mu zagratulovali a aj predali darčeky. Tom mu dal puzdro na stuhy. ,,Ďakujem Tom, to som si prial." poďakoval sa Miroslaw, položil na zem Azzurilla a prevzal si puzdro. Vytiahol z vrecka kvietkovú stuhu a uložil ju do puzdra. ,,Ja som ti doniesla niečo veľmi silné a zaujímavé." povedala Lea a podala Miroslawovi jeden zaujímavý pokéball. Bol prevažne oranžový. Miroslaw sa zaujate spýtal: ,,Čo je to za pokéball?". ,,To je super ball. Je efektívnejší a oveľa silnejší než obyčajný poké ball." povedala múdro Lea. Za hodinu už boli v Škoricovom meste. Miroslaw vbehol do pokécentra a zložil si veci do izby. Hneď po vybalení zavolal mamke. ,,Haló, mami?". ,,Mirko? Ahój. Ako sa máš?" pozdravila ho mamka. ,,Dobre mami. A ty?" odpovedal Miroslaw. ,,Celkom dobre, ďakujem. Všetko najlepšie k narodeninám. Posielam ti pokébal ako tvoj darček."povedala mamka. ,,To je super mami. Aj Lea mi dala pokébal. Vlastne, ona mi dala superbal. Predstavím ti mojich nových priateľov." povedal Miroslaw a priviedol Toma a Leu k videofóne. ,,Dobrý deň!" pozdravili Tom a Lea. ,,Ahojte Tom a Lea." pozdravila mamka, ,,lenže Miroslaw, ja ti neposielam prázdny pokébal. Posielam ti môjho prvého pokémona. Viem, že si ho ešte nikdy nevidel, bol v pokébale. Nech ti nosí šťastie. Ale sľúb mi, že ho povoláš až v nasledujúcom druhom kole súťaže.". ,,Wow, to je super mami. Ďakujem a sľubujem ti to." sľúbil Miroslaw. Za malú chvíľku už pred ním ležal malý divný pokébal. ,,Mami, čo je to za pokébal?" spýtal sa prekvapene Miroslaw mamky. ,,To je starý typ pokébalu. Otvoríš ho keď žakrútiš šrúb na jeho vrchu. Ale, ako sme sa dohodli, až v druhom kole súťaže. A pozerala som sa na tvoju súťaž. Bol si skvelý, gratulujem k tvojej prvej stuhe. Určite ich získaš ešte milión." zapriala mamka Miroslawovi. Miroslaw sa usmial a povedal: ,,Ďakujem! Ahoj!" a zložil. Tak Miroslaw pekne prežil svoj dnešný významný deň. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!! Ale nie! počkajte! Ešte neviete koľko rokov má Miroslaw. Odpoveď znie, 12! POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
015-Trapáci sa vracajú
Miroslaw a jeho priatelia sa rozhodli nejaký čas zostať v Škoricovom meste. Raz jedno poobedie, Miroslaw a priatelia vyšli von do mesta na nákupy. Tom a Lea išli zohnať nejaké jedlo pre nich aj pre pokémonov a Miroslaw šiel do obchodu s pyrotechnikou nakúpiť pečate na pokébaly. Keď sa všetci spolu stretli na námestí, sadli si na lavičku a ukazovali si čo nakúpili. Nové veci napchali do ruksakov a opreli sa. Vtedy sa s nimi podpadla zem. ,,ÁÁÁ!!! čo sa to dejeeee?!" kričali. Diera mohla mať 20 metrov. To nie je veľa takže krik už náhle prestal. Z vrchu sa na nich spustila sieť. ,,Pomóc!" kričala Lea. ,,Turtwig, listovú britvu!" prikázal Tom Turtwigovi sediacom na jeho pleci. Naši hrdinovia sa doteperili nejak vonku z diery a zbadali smiacich sa Rakeťákov. Raketový tým letel v lietajúcom teplovzdušnom balóne v tvare hlavy Chatota a na ňom písalo veľké červené R. Raketový tým hodil ešte jednu sieť a tá zobrala Azzurilla, Chikoritu(ktorá verne celý čas stála pri Miroslawovej nohe) a Turtwiga. Lea rýchlo zareagovala a povolala Bayleef, ktorá použila listovú britvu a tým prederavila Raketový balón a zároveň oslobodila Azzurilla, Chikoritu a Turtwiga. Turtwig spadol Tomovi na plece, Chikorita Miroslawovi k nohe a Azzurill Lee do náručia. Azzurill hneď zaspal. ,,Môžem si ho podržať?" spýtala sa Lea. ,,Jasné!" povedal Miroslaw. Naši hrdinovia sa vrátili do poké-strediska a od únavy spadli na svoje postele a zaspali. A čo sa stalo s Raketovým týmom? Čo asi? Zmizli zo scény. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
016-Príprava na ďalšiu súťaž
Bol tu nový deň. Naši hrdinovia vstali presne o 8:50. Zapli si telku a sledovali Pokémon-Galaktické zápasy. No vlastne to pozeral iba Tom, Lea, Turtwig, Azzurill a Chikorita. Miroslaw bol v kúpeľni a sprchoval sa. Bolo počuť iba jeho spev: ,,Ťažké sa môže stať. Ktorou sa cestou dať? Veď ja dobre viem...". ,,Ako dlho tam ešte bude?" spýtala sa Lea Toma, ,,potrebujem si vyfénovať a učesať vlasy." ,,Nemám tušenie." povedal Tom. ,,...vyhrajeme všetky Galaktické zápasy! Pokémon! La la laaaa!" spieval si ďalej Miroslaw. Za päť minút vyšiel von z kúpeľne: ,,Mal na sebe Jablkovo zelené športové trištvrťáky a svoj dres s číslom 43. Vlasy mal učesané ako vždy mierne do strany a ofinu pricapenú na čele. Ešte k tomu mal aj svoje okuliare s modrým rámom na končeku nosa. ,,No tak vypadni z tých dverí a pusť ma! Chcem sa učesať!" vrieskala Lea na Miroslawa a rozbehla sa do kúpeľne. Miroslaw uhol od dverí a Lea narazila priamo do kúpeľňového zrkadla. Miroslaw sa zasmial a zabuchol za ňou dvere. ,,Wow! Ten Ash je ale silný. Chcel by som sa raz z ním stretnúť." povedal Miroslaw lebo sa práve pozrel na telku. Stále tam šiel Pokémon. ,,Ale ten vežový magnát Palmer je silnejší!" povedal Tom a vypol televíziu. ,,Idem von, pripravovať sa na ďalšiu súťaž. Bude sa konať v Bazalkovom meste." oznámil Miroslaw Tomovi, zobral do rúk Chikoritu a Azzurilla a vyšiel von. Cestou na dvor poké centra zaprial sestre Joy dobré ráno. Na dvore zložil na lavičku Chikoritu a Azzurilla a povolal aj ostatných pokémonov, čo bol Psyduck a Gible. ,,Tak, koho si vyberiem?" spýtal sa sám seba Miroslaw a dodal: ,,Gible, použijem ťa v prvom kole. V druhom kole použijem niekoho iného". Zdvihol do rúk starý typ pokébalu a obzrel si ho. ,,Takže, Gible, môžme začať?" spýtal sa Miroslaw Giblea. ,,Gibl!" povedal Gible a usmial sa. Znamenalo to že áno. ,,Tak! Gible, dračí útok! Hneď do tej gule kusni!" prikázal Miroslaw Gibleovi. Gible tak urobil a zase vznikol krásny efekt. Bolo to také pekné že sa to nedalo popísať. ,,Ešte ktomu pridaj piesočný útok a dračí meteor." povedal Miroslaw Gibleovi a Gible tak zase spravil. Piesok ktorý lietal vo vzduchu, doň vletela červená guľa a vyšiel z toho ako keby ohňostroj. ,,Sme pripravený." povedal Miroslaw a dal späť do pokébalu Giblea a Psyducka. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
017-Bazalková súťaž-1. kolo
Je 14 hodín. To znamená že sú dve hodiny popoludnie. Miroslaw a jeho priatelia už boli dávno ubytovaný v Bazalkovom meste v poké-stredisku. Dnešná súťaž sa začínala až o 16:00. Miroslaw sa ten celý čas pripravoval. Keď bolo 15:50 tak sa spolu so svojimi priateľmi vybral do arény. Odbilo 16:00. Miroslaw, Lea a Tom boli už v zákulisí arény. Súťaž sa začala. ,,Ako prvý sa príde ukázať Miroslaw!" zakričala moderátorka. ,,Veľa šťastia!" zapriali Miroslawovi Tom a Lea a Miroslaw vošiel do arény. Bolo tam veľa ľudí ako aj na jeho prvej súťaži. ,,Gible, poď von z poké ballu!" povedal Miroslaw a hodil pokéball vysoko do vzduchu. Z neho vyskočil Gible spolu s krásnym efektom. Efekt bol veľmi zaujímavý. Nedalo sa ho ani poriadne popísať, taký bol krásny. ,,Gible, použi dračiu guľu!" povedal Miroslaw a Gibleovi z úst vabehla dračia guľa. Bola ešte stále vo vzduchu. ,,Teraz Gible, ešte jednu guľu do tej prvej!" vykríkol Miroslaw. Gible to stihol. Jedna guľa vrazila do tej druhej. Obidve vybuchli a naokoloo sa rozprskli krásne lesklé červené trblietky. ,,Jéj! Gible, bol si skvelý!" povedal veľmi šťastný Miroslaw Gibleovi. ,,Gibl!" Gible sa usmial. Tak pokračovali aj ďalší a ďalší súťažiaci. Až prišiel koniec a s ním aj rozhodnutie. Na obrazovke ve zákulisí sa začali objavovať rôzne fotky postupujúcich. A bol tam aj Miroslaw. Jeho fotka na obrazovku vbehla ako prvá! Teraz práve prebieha náhodné usporiadanie. Teraz to začne-druhé kolo!!! Čo sa stane ďalej? Vyheraje Miroslaw súťaž? To si prečitate NABUDÚCE!!!
018-Bazalková súťaž-2.kolo
Druhé kolo sa začalo. Miroslaw šiel za plátno bojovať so svojím protivníkom. Práve vstúpil do arény. Jeho protivník tiež. Bol oblečený v tyrkysovom kabáte a mal fialové rifle. Asi bol farboslepý, pomyslel si Miroslaw.Z vrecka vytiahol starý typ poké ballu od mamky a v ducu si hovoril: Prosím nesklam ma! Prosím nesklam ma! Miroslaw naň v zákulisí skúšal nasadiť puzdro ale márne. Bol o niečo väčší od normálneho poké ballu a navyše tam zavadzal šrúb, pomocou ktorého sa otváral. Miroslaw vystrel ruku s pokébalom, otočil šrúbku a vykríkol: ,,Poď von neznámy pokémon!" Pokébal sa otvoril a vyšiel z neho ten pokémon. Ten na ktorého ste vsetci spolu s Miroslawom tak dlho vyčkávali. Bol to, bol to... ,,Wow! Veš to je Metapod!" skríkol nadšene Miroslaw. Miroslawov nepriateľ povolal Pinsira. Zápas sa začal! ,,Pinsir, použi hryzavý útok!" zvolal ten farboslepý človek a jeho Pinsir veľmi silno uhrýzol do Metapoda. ,,Och, nie! Metapod!" zvolal nešťastne Miroslaw. ,,Pinsir, ešte raz ten hryzavý útok!" zvolal farboslepý. Miroslaw nevedel čo má robiť. Snažil sa spomenúť si na nejaký útok odolný proti normálnym útokom. Podarilo sa. ,,Metapod, rýchlo použi zatvrdenie!" zvolal Miroslaw svojmu novému Metapodovi. V poslednej chvíli sa stihol Metapod zatvrdiť. Miroslawa niečo veľmi prekvapilo. Metapod sa totižto tak silno zatvrdil že poranil Pinsirovi jeho ostré zuby. Pinsir tak stále útočil nejakými útokmi a keďže Miroslaw mal Metapoda, ktorý vedel stvrdnúť tak, že bol tvrdší než kameň. Miroslaw sa prebojoval až do finále. A to preto lebo Metapod používal stvrdnutie a tak naň nepôsobil žiaden útok ale protivník sa len namáhal a tak skapal :-D Prišlo finále. Miroslaw vs nejaká tetka s okuliarmi. Tetka povolala Glameowa. Miroslaw na Metapodovi používal stále len stvrdnutie a sem tam nejaký ten nárazový útok. A...tak vyhral. ,,Super! Metapod, vyhrali sme!" vykríkol Miroslaw a objal Metapoda. Metapod sa usmial a zvolal: ,,Pod!" Miroslaw, Metapod, Gible a Chikorita si šli vyzdvihnúť Bazalkovú stuhu. Keď porota dala Miroslawovi stuhu tak zvolal: ,,Mám Bazalkovú stuhu a je len a len moja!" Po súťaži sa Miroslaw s priateľmi vrátil do poké-centra. Zbalili sa, rozlúčili sa so sestrou Joy a šli do Fialkového mesta. Tam bol jeden štadión a na ňom chcel zápasiť Tom. Keď sa Miroslaw pozrel na Toma, zbadal že je Tom smutný. ,,Čo ti je?" spýtal sa Miroslaw Toma. Tom zdvihol hlavu. Mal oči plné sĺz. ,,Musím sa vrátiť do Sinna." POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
019-Lúčenie
Miroslaw a Lea sa zhrozili. ,,Ale prečo?" spýtal sa Miroslaw. ,,Rodičia mi kúpili štadión. Byť tréner štadiónu bol môj veľký sen už od narodenia ale teraz, keď som našiel tých skutočných priateľov, tak sa mi tam veľmi nechce." odpovedal mu Tom a dodal: ,,Lietadlo do Sinna odlieta zajtra večer." ,,A to naozaj musíš odísť?" spýtala sa smutná Lea. ,,Musím. Kto sa o to tam bude starať? Moja mama je pokémonová štylistka a má svoj vlastný obchod a môj otec je vedec zaoberajúci sa vývojovými kameňmi. Nemali by ešte čas sa starať o môj štadión." Miroslaw zosmutnel. Spolu s Leou našli nejaké pokémonové stredisko na ceste do Olivínovehó mesta. Ubytovali sa tam, a lúčili sa s Tomom. Boli unavení a tak si všetci traja ľahli a zaspali.
Bolo práve osem hodín ráno. Naši traja hrdinovia práve vstávali z postele. Tom už bol pobalený. ,,Kedy sa tak rýchlo stihol pobaliť?" šepol Miroslaw Lee pri raňajkách. Dnešný deň si chceli všetci traja spolu užiť. Najprv zašli do potravín a kúpili si mnoho sladkostí. Miroslaw dal ešte pred niekoľkými dňami Chikorite ochutnať pomarančový cukrík, ktorý našiel vo vrecku jeho riflí a od vtedy Chikorita prosí Miroslawa v každých potravinách nech jej kúpi jeden balíček. Tentoraz to bolo tiež také. ,,Ako by som tebe mohol povedať nie Chikorita? Veď si taká zlatučká." povedal Miroslaw. Ďalej naši hrdinovia zašli do reštaurácie. Objednali si mäso so syrom. Miroslaw to zjedol za necelých 5 min, Tom takisto ale iba Lee to ako jedinej nechutilo. Ďalej zašli do lesa. ,,Jéj! To je krása!" vykríkla odrazu Lea. Pred ňou stál nádherný Oddish. ,,Chcem si ho chytiť!" vykríkla a povolala von z pokéballu Hoppipa. ,,Hoppip, použi slnečný paprsek!" prikázala Lea Hoppipovi. Slnečný paprsek trafil oddisha priamo do jeho tváre, ktorá v podstate tvorila celé telo. Lea rýchlo vytiahla pokéball, zväčšila ho, hodila na Oddisha a vykríkla: ,,Pokéball, leť!" Pokéball sa začal na zemi triasť. Vtom bodka v jeho prostriedku zažiarila na zeleno a naokolo pokéballu vyprskol malý modrý ohňostroj. ,,Jéj! To je super! Mám Oddisha!" skríkla Lea, zodvihla jej nový plný pokéball a objala Toma. Potom si uvedomila čo robí a rýchlo sa odtiahla preč. Celá sa pýrila. ,,Aspoň že ty máš šťastný deň." povedal Lee veľmi smutný Tom. ,,Veď to už je večer!!!" skríkol Miroslaw. Všetci traja zosmutneli ešte viac a pobrali sa späť do pokécentra. Zobrali si svoje batohy a vyšli pred pokéstredisko. A ako sa teraz tak rýchlo dostaneme do najbližšieho mesta na letisko?!" spýtal sa Miroslaw. ,,Najbližšie mesto je tu Olivínové." povedal Tom Miroslawovi. Lea sa tiež zapojila do rozhovoru: ,,Och, ja hlava dubová. Úplne som na to zabudla!" ,,Na čo?" spýtali sa Tom a Miroslaw jednohlasne. ,,Pamätáte sa ako som si od sestry Joy v Kvietkovom meste požičala Abru?" ,,Áno!" ,,Ja som jej ju zabudla vrátiť. Spravím to asi niekedy neskôr. Proste chcem povedať že sa môžeme teleportovať." Aj sa tak stalo. Za necelúminútku boli Miroslaw, Lea a Tom v Olivínovom meste na letisku. Za necelých 10 minút prišlo lietadlo. Tom práve nastupoval a lúčil sa s Miroslawom a Leou. ,,Ahojte! Budete mi veľmi chýbať!" ,,aj ty nám!" povedala Lea. Dvere lietadla sa pomaly zatvárali. Miroslaw ešte rýchlo vykríkol: ,,V akom meste je tvoj štadión?" ,,V Celesticu!" odpovedal Tom. Dvere lietadla sa zavreli. Miroslaw a Tom ešte videli v okne Tomovu siluetu, ktorý im kývala s rukou. Miroslaw a Lea tiež zakývali a pobrali sa preč. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!
020-Komu to patrí?
Na ďalší deň boli Miroslaw a Lea smutnejší ešte viac. Ubytovali sa v Olivínovom pokémonovom stredisku. Ale veľmi v poké centre čas netrávili. Najradšej chodili po meste a snažili sa spamätať z Tomovho odchodu. Práve sa prechádzali po námestí, keď vtom Miroslaw o niečo zakopol. Pošpotil sa a spadol. Keď mu Lea pomáhala vstať, tak sa pozrel o čo tak zakopol. Na zemi ležalo oranžové puzdro. Miroslaw ho zodvihol a pozrel sa na Lea. ,,Čo myslíš že tam je?" spýtala sa Lea. Miroslaw iba kývol s plecami a otvoril puzdro. Boli tam tri stuhy. ,,Oh!" povedali Miroslaw a Lea. ,,musíme nájsť majiteľa tých stúh!" povedal Miroslaw. Lea vážne prikývla. Chikorita pri Miroslawovej nohe sa tiež tvárila veľmi vážne a odhodlane. Šli na to! Lea si zobrala na starosť prvú polovičku Olivínovehó mesta a Miroslaw tú druhú časť. Každého koho stretli sa pýtali: ,,Prosím vás, prepáčte, nestratili ste náhodou puzdro, v ktorom boli tri stuhy z pokémonových súťaží?" A každý iba: ,,Nie." Asi tri metre od Lei sa otvoril kanál. Lea sa práve spýtala jednej pani, či náhodou nestratila puzdro zo stuhami. Pani nič nestratila a tak si unavená Lea sadla na najbližšiu lavičku. Asi meter za ňou bol ten kanál. Z kanála vyšli dve postavy. Prišli k Lee a potľapkali ju po pleci. Lea sa otočila a zvrieskla: ,,Ááá!!!" Čo sa stane s Leou? Nájdu majiteľa puzdra? To sa dozviete NABUDÚCE!!!
021-Majiteľ=dobrý priateľ
Miroslaw bežal spolu s Chikoritou a strateným puzdrom po 51. ulici. Našiel pokémonové stredisko. ,,Zaujímavé, nie v každom meste sú až dve pokémonové strediská." povedal Miroslaw. Chikorita prikývla s jej malou hlavičkou. Obaja sa rozbehli do centra.Práve stali pred dverami, keď v tom počuli spoza dverí: ,,To pouzdro je už asi navždy stratené." Bol to nejaký chlapčenský hlas. Miroslaw hneď vletel dnu. Pri tom ponáhľaní ani nepočul ďalšiu vetu toho chlapca: ,,Ale mne tá strata nevadí. Aj tak som chcel so súťažením prestať." ,,Prepáč, počul som spoza dverí že si stratil puzdro so stuhami." povedal Miroslaw chlapcovi. Chlapec bol oblečený v rybárskom oblečení, mal ružovú vestu a čierne nohavice. Mal aj čierny klobúk, ktorý zakrýval jeho tmavé vlasy. ,,Áno, stratil. Prečo?" ,,Ja a moja kamarátka sme našli na ceste niečo takéto." povedal Miroslaw a vytiahol zo svojho batoha puzdro so stuhami. ,,Oh! Ďakujem. To puzdro som stratil. Keď chceš, nechaj si tie stuhy čo sú v ňom." povedal chlapec a podal Miroslawovi puzdro. ,,Naozaj? Ďakujem veľmi pekne." poďakoval Miroslaw a vzal si späť puzdro, ktoré patrilo už jemu. ,,Ako sa voláš?" spýtal sa chlapec. ,,Ja som Miroslaw!" povedal mu Miroslaw. ,,Teší ma, ja som Martin." povedal Martin a podal si s Miroslawom ruku. Miroslaw otvoril jeho nové puzdro. Bola tam Olivínová stuha, Marmeládová stuha a Violová stuha. ,,Wow! Už mi chýba iba jedna stuha a mám všetkých šesť, ktoré potrebujem." povedal Miroslaw. ,,Oh? A kde je Lea?" zhrozil sa Miroslaw a bežal preč z pokémonového strediska. Martin sa rozbehol za ním. ,,A kto je vlastne tá Lea?" ,,Jedna moja kamarátka." povedal Miroslaw a bežal ďalej. Martin ho stále nasledoval. Miroslaw sa zastavil priamo pri lavičke, na ktorú si sadla Lea. Bol celý zadychčaný. ,,Hej, a prečo je to veko od toho kánálu odkryté? Niekto tam môže spadnúť." povedal Martin. Miroslaw sa pozrel na lavičku. Bol tam Lein zelený vlas. ,,oh! Lein vlas!" skríkol. ,,Určite spadla do kanálu!" povedal Miroslaw a skočil do kanálu. Chikorita mu tesne pred tým vyskočila na rameno. Vtedy Miroslawa obklopili Rattaty. ,,Azzurill, poď von a použi vodnú loptu!" skríkol Miroslaw a hodil pokéball do výšky. Vyšiel z neho malý Azzurill, ktorý odradil všetky Rattaty. ,,Výborne Azzurill!" pochválil Miroslaw Azzurilla a dal ho späť do pokébvallu. Do kanála práve skočil Martin. ,,Miroslaw! Poď!" povedal Martin a šiel ďalej. Miroslaw šiel za ním. Zabočili za roh a zaútočili na nich dvaja Raticateovia, jedna Rattata a dvaja Koffingovia. ,,Cyndaquil, potrebujem tvoju pomoc!" skríkol Martin. Z jeho pokéballu vyšiel Cyndaquil. ,,Zaútoči plameňometom!" prikázal Martin Cyndaquilovi a Cyndaquil aj tak spravil. Pokémoni boli porazení. ,,Pokébally, leťte!" povedal Martin a hodil 5 pokéballov na 5 omráčených pokémonov. Vôbec to Martinovi nevyšlo. ,,Počkaj!" skríkol Miroslaw a dodal: ,,Musíš to robiť s citom." Miroslaw zobral jeden prázdny pokéball a hodil ho na Koffinga: ,,Pokéball, leť!" Pokéball sa dotkol Koffinga, otvoril sa a vtiahol Koffinga dnu. Teraz nastala rozhodujúca chvíľa. Bodka v strede pokéballu zasvietila na zeleno a okolo nej vybuchol mini modrý ohňostroj. ,,Vidíš?" spýtal sa Miroslaw Martina. Martin žasol. Pokračovali ďalej. Ako tak išli, zaútočili na nich ešte asi siedmi Zubati, dvaja Grimmerovia a jeden Raticate. Všetkých zničili. Martinovi sa s chytaním veľmi nedarilo. Bol taký zúfalý, že chytal dokonca ešte aj tie slabé Rattaty. Nič, nič a nič. Odrazu obidvaja počuli Lein výkrik. Rozbehli sa tým smerom. Chikorita Miroslawovi ešte stále sedela na pleci a toto isté robil aj Cyndaquil Martinovi. Miroslaw s Martinom prišli k Lee. Bola zviazaná s povrazmy. Rýchlo ju odviazali a snažili sa utiecť, ale márne. Za nimi stáli sve postavy. Boli to Raketový tím. ,,Ha ha ha!" smiali sa. ,,Čo sa stalo? Ten malý krpec s tým Turtwigom už od vás odišiel?" spýtala sa Fillary. ,,Kto sú tí šašovia?" spýtal sa Martin Miroslawa. ,,Kto si vlastne ty." povedala Lea Martinovi. ,,MY NIESME ŽIADNY ŠAŠOVIA!!! SME ZLODEJI POKÉMONOV!!!" skríkol Raketový tím. Ani Miroslaw, ani Lea a ani Martin si nevšimli ich Chatota, ktorý teraz sedel Flameovi na pleci. ,,Oddish, poď von!" povolala Lea Oddisha. ,,Koffing, objav sa!" povolal Miroslaw Koffinga. ,,Venusaur, ukáž svoje schopnosti!" Martin povolal Venusaura. Spoločne zničili Raketový tím. Vyšli z kanála a začali sa smiať. ,,Kto vlastne si?" spýtala sa Lea Martina. ,,Ja som Martin." odpovedal jej Martin. ,,Som trenér z oblasti Kanto." ,,Oh, teší ma. Ja som Lea!" povedala Lea. ,,Som trenérka Kvietkového štadiónu. Špecializujem sa na trávnych pokémonov. hej, a Miroslaw, všimla som si tvojho nového Koffinga." ,,Hej, ale asi ho pustím." ,,Nepúšťaj ho! Možno sa ti niekedy zíde." povedala mu Lea. ,,Možno." Miroslaw sa usmial. ,,A Martin? Prečo si tu, keď vravíš že si z Kanta?" spýtal sa Miroslaw Martina. ,,Prišiel som si tu len tak oddýchnuť. Vyhral som tu aj tri súťaže. Myslel som si že zo mňa bude koordinátor, ale teraz sa mi to už nepáči. Chcel by som byť chovateľom veľkých a silných púokémonov. a aj tak, už sa vraciam späť do Kanta. Ponúkol som sa policajtke Jenny že jej pomôžem zastaviť celú firmu Raketového tímu. Za týždeň odchádzam." ,,Idem s tebou." vykríkla odrazu Lea. ,,Stále som túžila po zastavení Raketového tímu." ,,Héj! A čo ja? Ja mám v svojej ceste pokračovať sám?" spýtal sa Miroslaw nahnevane. ,,Veď aj tak, už ti chýba len jedna jediná súťaž. Môžeš ju spraviť inokedy." povedal Martin Miroslawovi. Miroslaw začal premýšľať. Po chvíľke povedal: ,,Ideme!" KONIEC PRVEJ SÉRIE!!!
Komentáre
Prehľad komentárov
Hele,Miro...já už asi s těmahle poképříběhama skončim..ale mám v plánu psát něco jiného..pokud chceš,budu ti je posílat na mail...jenom mi ho řekni,OK???...doufám,že ti to nevadí... :-D
Benita?
(Miroslaw, 19. 3. 2011 14:30)Ak si to ty BenitKa tak sa ta len chcem spýtat ci by si nechcela aj ty byt v mojom príbehu. Ked hej tak napis...
Talentovaný chlapčék
(Mirková bývala spolužiačka , 18. 3. 2011 18:22)miro ty si taky talentovaný :D ale na mna nemááš ..všák vieš :D ale tote príbehy nemajúú chybýčku :D aj ked som si prečitala len jeden :D
Odpoveď pre Jareka
(Miroslaw, 2. 3. 2011 21:49)Oni nezostanú celý rok na tom istom mieste. Keď si myslel to že sa zdržia v Škoricovom meste tak to tam aj píše že len nejaký čas a to môže byť asi taký MAXIMÁLNE jeden týždeň. Opakujem že maximálne. Minimálne tri dni. Napíš mi do dotazníka alebo kľudne aj tu že čo si presne myslel. Ďakujem
příliš rychlé
(Jarek, 2. 3. 2011 14:56)Ahoj chci ti jen říct, že tvoje príbehy jsou super ale chci si i postěžovat protože mi přijde docela nenormální aby jeden celý rok strávili na jednom místě ale je to tvůj příběh dělejsi jak myslíš.
Slova
(Martin, 28. 1. 2011 18:12)Ale já myslim to,že nerozumim někdy těm slovenským slovům!
...
(tomas r, 25. 1. 2011 8:20)martin tie chyby robi estranky nie mirko. a mirko prosim nepodciarkujto potom sa mi to tazko cita.
Hustý
(Martin, 12. 1. 2011 7:05)Tvoje příběhy jsou hustý,jenom někdy něčemu nerozumím.Jinak SUPER
KONEC...
(Martin, 16. 4. 2011 8:06)